1. Kto som?
Mnohí veľkí myslitelia považujú ľudské vedomie za najväčšiu záhadu ľudského tela a ľudstva ako takého. Keby sme citovali neurológa V.S. Ramachandrana, povedali by sme, že ľudský mozog sa skladá z nespočetného množstva atómov, ktoré sa vytvorili v srdciach vzdialených hviezd pred miliardami rokov. To práve atómy umožňujú človeku myslieť a uvedomovať si nie len vlastnú existenciu, ale aj existenciu hviezd, z ktorých vzišli. Podľa tejto filozofie si v podstate vesmír začne uvedomovať seba samého. A to je len jedna z množstva teórií, ktoré sa pokúšajú objasniť ľudské vedomie...
2. Sny
Zigmund Freud tvrdil, že sny sú odrazom nenaplnených ľudských túžob. Dnešní vedci sú o niečo skeptickejší a sny vysvetľujú ako náhodnú elektrickú aktivitu v našom mozgu. Počas spánku náš mozog totiž neoddychuje, ale vysiela každých deväťdesiat minút elektrické impulzy, ktoré sa predný mozog snaží dekódovať a to sa dá jediným spôsobom - snom. Stále však nie je objasnený obsah snov. Psychológovia tvrdia, že prostredníctvom snov má človek jedinečnú šancu spoznať sám seba. Podľa neurológov ide len o premietnutie dôležitých novonadobudnutých informácií z krátkodobej do dlhodobej časti pamäte.
3. Pravá či ľavá?
Deväť z desiatich ľudí sú praváci. Čo je ale zaujímavejšie je fakt, že ľudia majú dominantnejšie ruky – predné končatiny na rozdiel od svojich najbližších príbuzných (opíc). A v konečnom dôsledku je dominantná len jedna z nich. Prečo človek nie je obojručný? Jedna z teórií hovorí, že za to môže mozog. Pravá hemisféra totiž kontroluje ľavú časť tela a ľavá naopak pravú. Keďže v ľavej časti mozgu sídli centrum reči, na analýzu priestoru a geometrických útvarov sa špecializuje pravá hemisféra. Práve preto väčšina ľudskej populácie píše pravou rukou. Ale čo potom ľaváci?
4. Zahanbujúca červeň
Červenanie je čisto ľudská záležitosť, v zvieracej ríši by ste rumenec márne hľadali. Zaujímavý je fakt, že rumenec sa objaví len v prítomnosti iných ľudí, určite sa teda nebudete červenať, keď ste sami. Keďže sa červenajú aj slepci, nebude rumenec ani výsledkom očného kontaktu. Vedci ho vysvetľujú ako dôsledok emocionálneho vyťaženia, ktorý vyšle podnet do mozgovej kôry, tá zas signál podá cievam, ktoré sa rozšíria. Pokožka sa prekrví a vás tak zaleje teplo. Hoci máte pocit, že celý proces trvá večnosť, v skutočnosti sa skončí rovnako rýchlo ako začal.
5. Smiech
Stále presne nie je jasné, prečo sa človek smeje. Každého rozosmeje niečo iné, niekto má suchý niekto zas čierny humor. Vedci vysvetľujú smiech ako akýsi druh ventilu. Je vraj potrebný pre zníženie stresu a dosiahnutie duševnej rovnováhy. Smiech produkuje totiž hormóny šťastia – endorfíny.
