10 nevyriešených záhad vesmíru (časť prvá)

Vesmír je obrovský, vraj nekonečný a skrýva množstvo záhad. Nemôžeme si byť istí, že sa nám raz podarí všetky vyriešiť. Kedykoľvek prídu znalci na riešenie jednej hádanky, otvorí im bránu k ďalším otázkam. V našom, neustále sa meniacom, vesmíre vždy budú jestvovať záhady, vymykajúce sa márnym snahám o pochopenie.

10 nevyriešených záhad vesmíru (časť prvá)

  1. Veľký tresk 

Teóriu Veľkého tresku pozná asi každý, je taká známa, že po nej nazvali aj obľúbený komediálny seriál. Ale čo bolo pred ňou? Bola skutočným začiatkom všetkého? A ak áno, čo bolo tou iskrou, ktorá všetko zažala? Podľa vedcov Veľký tresk začal pred 13 miliardami a 700 miliónmi rokov, na začiatku všetkého jestvoval jeden základný bod, ktorému hovoríme singularita. Síce skrýva mnoho nezodpovedaných otázok, no je prijateľným východiskovým stavom, za ktorý sa však nemôžeme pozrieť. 

  1. Muži sú z Marsu a ženy zas z Venuše

Je možné, že z Červenej planéty pochádza všetok život? Ak nie, pochádza odtiaľ aspoň životodarná tekutina – voda? Vedecké výskumy dokazujú, že v minulosti bol Mars nesmierne podobný Zemi. Kedysi sa na ňom nachádzala voda, o čom svedčia neomylné dôkazy, zaryté hlboko do reliéfu planéty. Ide o údolia, záplavové roviny či pozostatky z vodnej pary. V každom prípade bol Mars tropickou planétou s množstvom vody, ktorá však zmizla. No zmizla úplne? Povrch Marsu tvorí trvale zamrznutá pôda – permafrost, je preto možné, že voda stále tečie pod jej povrchom. Vedecký výskumník, Peter Smith, z arizonskej univerzity ako vedúci kozmickej misie NASA s názvom Phoenix, sa domnieva, že záhadu vyriešil. Počas misie na Marse totiž robot odhalil pod povrchom vlhkú ílovitú pôdu, ktorá v praxi funguje ako zásobáreň vody. V súčasnosti je na Marse sonda Národného úradu pre letectvo a vesmír.

Vesmír

  1. Antihmota 

Nie nadarmo sa hovorí, že vesmír musí byť v rovnováhe, pretože každá častica má svoju antičasticu. Aj vesmír sa na počiatku skladal z hmoty a z rovnakého množstva antihmoty. Čo však tá záhadná antihmota je? V podstate ju na prvý pohľad nerozoznáte od obyčajnej, háčik je v tom, že má opačný elektrický náboj. Protiklady sa priťahujú a to isté platí aj vo vesmíre. No to, čo vyzerá ako dokonalý vzťah, pri stretnutí vyvolá anhilizáciu - obe častice zmiznú (explodujú), no energia zostane – akurát v inej forme. Anhilizácia hmoty a antihmoty je tak najväčším zdrojom energie vo vesmíre. Dobre, ale kde tá antihmota je? Ak totiž na počiatku vesmíru existovalo rovnaké množstvo hmoty a antihmoty, kam sa všetka antihmota podela? Celý náš vesmír je tvorený obyčajnou hmotou a nikde nevieme nájsť väčšie množstvo antihmoty, pre lekárske účely si ju musíme v malých množfstvách umelo vyrábať v špecializovaných  laboratóriách. Je teda možné, že existuje iný vesmír, opačný k tomu nášmu, tvorený práve antihmotou?  

  1. V čiernej diere všetko stíchlo... 

Kozmická priepasť, ktorá pohlcuje všetko, čo jej stojí v ceste, tak si môžete predstaviť čiernu dieru. V skutočnosti ide o hviezdu, ktorá sa viackrát zrútila do seba pod vlastnou ťarchou a pritom sa stále stávala kompaktnejšou. V dôsledku extrémnej hustoty tak priťahuje aj najmenšie čiastočky medzihviezdneho prachu, ktoré sa ocitnú v jej blízkosti. Navyše je čierna diera neviditeľná, pretože pohlcuje aj svetlo. Keby sa naše Slnko malo premeniť na čiernu dieru, musela by sa jeho súčasná hmotnosť vtesnať do gule s priemerom dva kilometre. Aká obrovská sila by niečo také dokázala? 

Vesmír

  1. Obdĺžnikovitá galaxia 

Galaxie existujú v troch základných typoch – eliptických, špirálovitých a nepravidelných. Galaxia LEDA 074886 je však výnimočná. Ako jediná totiž má tvar obdĺžnika. Vedci predpokladajú, že neobvyklý tvar galaxie môže byť výsledkom zrážky s inou galaxiou, no stále je to len nepotvrdená hypotéza a v skutočnosti môže ísť o nový druh, doteraz neobjavenej galaxie 

Tagy