6. Niečo tam je...
Astrofyzici sú presvedčení, že vesmír pred nami niečo skrýva. Aj s pomocou najsilnejších teleskopov môžu spoznať len desatinu z jeho objemu. Zvyšok im jednoducho uniká, lebo nevysiela viditeľné svetelné lúče. Tento pozostatok vychádza z výpočtov. Keď vedci odhalili hmotnosť všetkých viditeľných objektov a porovnali ju s minimálnou hustotou, potrebnou na súdržnosť vesmíru, dospeli k záveru, že deväťdesiat percent jeho hmoty doteraz nepoznajú.
7. Ďalšia planéta?
V nekonečných hlbinách vesmíru sa všetko otáča. Osem planét obieha okolo Slnka, striktne dodržujúc svoju elipsoidnú dráhu, akoby chod sústavy poháňali nejaké ozubené kolieska. No niečo tu škrípe, presnejšie jedna planéta. Obežná dráha Uránu, ako jediná, vykazuje odchýlku. Za osemdesiatštyri rokov, čo je čas jej obehu okolo Slnka, na nej ubehne jeden deň, trvajúci štyridsaťdva rokov, a jedna rovnako dlhá noc. Jeho obežná dráha je taká nepravidelná, že vzbudila záujem niekoľkých astronómov. Jednoduchým vysvetlením by bol vplyv ďalšieho vesmírneho telesa, dostatočne veľkého, s pevným povrchom a silnou gravitáciou, čo by bol popis pre novú deviatu planétu našej slnečnej sústavy. Nová planéta by sa musela nachádzať na okraji galaxie (najmenej štyri miliardy kilometrov za Plutom) a nemohla by vykazovať veľké žiarenie, len tak by sa dalo objasniť, prečo doteraz zostala neobjavená. 
8. Mesiac - brzda Zeme
Deň sa predlžuje. Asi pred 370 miliónmi rokov mal rok 400 dní, dnes ich má len 365 (a šesť hodín). Zem je ako hračka, ktorá sa krúti okolo svojej osi čoraz pomalšie. Zastaví sa jedného dňa úplne? Za daný jav zodpovedá vraj Mesiac, ktorý spôsobuje nie len príliv a odliv, ale aj ďalšie výkyvy.
9. Kedy príde koniec?
Ak vesmír začal Veľkým treskom ako potom skončí? Scenáre sú rôzne, no v jednom sa zhodujú – sú nedozerne ďaleko a ani jeden pre ľudstvo nevyzerá ružovo. Je tu možnosť silnej gravitácie, kedy sa celý vesmír zrúti do singulárneho bodu – ako balón, z ktorého vypustili vzduch. V podstate ide o zrkadlový efekt Veľkého tresku (Big Bang) s názvom Big Chrunch (Veľký Krach). Druhý scenár, Big Chill (Veľký Chlad), hovorí o pomalom a postupnom rozpínaní, v ktorom by všetky časti vesmíru skončili na bode mrazu. Tretia možnosť, Big Rip (Veľké Roztrhnutie) tiež nevyzerá lákavo, tu by vesmír skončil „na dračky“ – roztrhali by sa dokonca aj atómy.
10. Nekonečné množstvo vesmírov (multiverzum)
O nekonečných množstvách vesmírov hovoril už Albert Einstein. Dnešný vedci pretriasajú možnosť, že nás vesmír nemusí byť jediný svojho druhu. Myšlienka, že existuje v akejsi bubline, podľa nich nie je až taká nemožná. V rámci tejto teórie môže existovať viac vesmírov vo svojich bublinách, ktoré sa navzájom môžu líšiť veľkosťou, tvarom ale aj platiacimi fyzikálnymi zákonmi. Ďalší scenár, hraničiaci so sci-fi obhajuje zas paralelné vesmíry. Zatiaľ sa nenašiel priamy dôkaz, ktorý by jednu z teórii potvrdil. Vyvrátiť hypotézy hovoriace o existencii paralelných vesmírov, o tzv. multiverze, možno viacerými spôsobmi. No jedine vyvrátením fyzikálnych teórií, z ktorých vyplývajú.
